3 pilier zamestnávateľ: kedy musí a kedy môže prispievať

3 pilier zamestnávateľ je téma, ktorá sa dotýka firiem z dvoch odlišných uhlov — ako zákonnej povinnosti pri niektorých zamestnancoch, a ako dobrovoľného nástroja personálnej politiky pri ostatných.

Prečo sa táto povinnosť viaže práve na rizikové práce

Zákonodarca zaviedol povinné prispievanie zamestnávateľa práve pri prácach zaradených do najvyšších rizikových kategórií ako formu kompenzácie za zvýšenú záťaž, ktorej sú títo zamestnanci pri výkone svojej práce vystavení, a ktorá môže mať dlhodobý dopad na ich zdravie a schopnosť pracovať až do bežného dôchodkového veku. Táto konštrukcia zároveň súvisí s možnosťou doplnkového výsluhového dôchodku, ktorý môžu títo zamestnanci za určitých podmienok čerpať skôr než bežný doplnkový starobný dôchodok, práve s ohľadom na náročnosť ich povolania.

Kedy je prispievanie zamestnávateľa zákonnou povinnosťou

Zamestnávateľ má zo zákona povinnosť uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s DDS spoločnosťou a prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie tých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do 3. alebo 4. rizikovej kategórie, prípadne pracujú ako tanečný umelec alebo hráč na dychový nástroj. Táto povinnosť existuje bez ohľadu na to, či by zamestnávateľ inak dobrovoľne prispieval, alebo nie — pri zamestnancoch v týchto kategóriách ide o zákonom vynútenú povinnosť, nie o voľbu.

Výška povinného príspevku

Zákonné minimum pre povinné príspevky je stanovené na najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. Konkrétnu výšku (rovnajúcu sa alebo vyššiu než toto minimum), lehotu splatnosti a spôsob platenia si zamestnávateľ dohodne priamo v zamestnávateľskej zmluve s príslušnou DDS spoločnosťou. Zamestnávateľ nemôže túto sumu jednostranne znížiť pod zákonné minimum, kým zamestnanec vykonáva rizikovú prácu zakladajúcu túto povinnosť.

Dobrovoľné prispievanie ako nástroj personálnej politiky

Mimo zákonnej povinnosti sa mnohé firmy rozhodujú prispievať na DDS svojim zamestnancom dobrovoľne, ako súčasť širšieho benefitného balíka. Ide o spôsob, ako zvýšiť atraktivitu pracovných podmienok bez toho, aby šlo o priame navýšenie mzdy, s výhodou relatívne predvídateľného a kontrolovateľného nákladu pre zamestnávateľa. Rozsah zamestnancov, ktorým firma takto prispieva, aj samotná výška príspevku, sú plne v rukách zamestnávateľa a môžu sa líšiť napríklad podľa dĺžky zamestnania alebo pracovnej pozície.

Čo motivuje firmy k dobrovoľnému prispievaniu

Popri už spomínanej atraktivite pre existujúcich aj potenciálnych zamestnancov môže byť dobrovoľné prispievanie na DDS pre firmu spôsobom, ako podporiť dlhodobú stabilitu svojho tímu — zamestnanec, ktorý si váži tento benefit, má o niečo väčšiu motiváciu zostať vo firme dlhšie, keďže odchodom by mohol prísť o pokračovanie tohto príspevku, pokiaľ by ho nový zamestnávateľ neponúkal v rovnakom rozsahu. Táto motivačná funkcia je jedným z dôvodov, prečo sa dobrovoľné prispievanie na DDS objavuje častejšie práve v odvetviach s vyššou konkurenciou o kvalifikovaných zamestnancov.

Ako sa zamestnávateľská zmluva uzatvára

Proces uzatvorenia zamestnávateľskej zmluvy medzi firmou a DDS spoločnosťou zahŕňa dohodu o výške príspevkov, okruhu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje, a administratívnych detailoch platenia. Táto zmluva je samostatná od individuálnych účastníckych zmlúv jednotlivých zamestnancov, hoci sa na ne priamo viaže — zamestnávateľ prispieva konkrétnemu zamestnancovi len vtedy, ak má tento zamestnanec uzatvorenú vlastnú účastnícku zmluvu s tou istou DDS spoločnosťou.

Ako túto tému rieši zmena výšky príspevku

Ak zamestnávateľ chce v budúcnosti zmeniť výšku svojich dobrovoľných príspevkov, prípadne okruh zamestnancov, ktorým prispieva, môže tak urobiť jednostranným písomným oznámením adresovaným DDS spoločnosti, s uvedením účinnosti zmeny. Podrobnosti k tomuto procesu rozoberá samostatný článok o oznámení o zmene výšky príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie.

Ako sa táto téma prejavuje pri viacerých zamestnávateľoch naraz

Ak má zamestnanec súbežne viacerých zamestnávateľov, napríklad pri kombinácii hlavného pracovného pomeru a dohody, povinnosť aj možnosť prispievať na DDS sa posudzuje samostatne pri každom z nich podľa toho, či pri danom zamestnávateľovi vykonáva rizikovú prácu zakladajúcu zákonnú povinnosť, alebo či mu tento konkrétny zamestnávateľ dobrovoľne prispieva ako benefit. V praxi to znamená, že zamestnanec môže mať na svojom osobnom účte príspevky od viacerých zamestnávateľov naraz, každý podľa vlastných podmienok dohodnutých v ich zamestnávateľskej zmluve s DDS spoločnosťou.

Ako táto téma súvisí s celkovou stratégiou odmeňovania

Rozhodnutie, či a koľko na DDS prispievať, by malo byť súčasťou širšej stratégie odmeňovania firmy, nie izolovaným rozhodnutím oddeleným od ostatných benefitov a mzdovej politiky. Firma, ktorá tento benefit zavádza premyslene, zvyčajne zohľadňuje aj to, ako zapadá do celkového balíka výhod ponúkaných zamestnancom, vrátane toho, či nekonkuruje alebo naopak dopĺňa iné formy dlhodobých benefitov, ktoré už firma prípadne ponúka.

Prečo má zmysel túto tému poznať aj ako zamestnanec

Aj keď je rozhodovanie o dobrovoľnom prispievaní v rukách zamestnávateľa, pre zamestnanca má zmysel poznať základné pravidlá tejto témy — vie tak lepšie posúdiť hodnotu benefitov, ktoré mu firma ponúka, prípadne argumentovať pri vyjednávaní o pracovných podmienkach. Zamestnanec v rizikovej kategórii by si mal byť vedomý, že má na príspevok zákonný nárok, nie len na dobrú vôľu zamestnávateľa, a v prípade pochybností má právo sa informovať priamo u svojej DDS spoločnosti.

Ako sa táto téma spája s otázkou dôvery zamestnancov k firme

Firma, ktorá transparentne komunikuje, prečo a v akej výške prispieva na DDS svojim zamestnancom, zvyčajne buduje aj väčšiu dôveru vo vzťahu k ostatným benefitom a celkovej personálnej politike. Naopak, nejasná alebo nekonzistentná komunikácia o tomto benefite môže viesť k pochybnostiam zamestnancov, aj keď je samotný príspevok reálne poskytovaný správne — preto má zmysel venovať pozornosť nielen samotnému plateniu, ale aj tomu, ako firma o tejto téme so svojimi zamestnancami komunikuje.

Ako sa táto téma dotýka menších a väčších firiem odlišne

Zatiaľ čo zákonná povinnosť pri rizikových prácach platí rovnako pre firmy akejkoľvek veľkosti, dobrovoľné prispievanie ako benefit je v praxi bežnejšie skôr u väčších zamestnávateľov s prepracovanejším systémom firemných výhod, hoci aj menšie firmy môžu tento benefit ponúkať, ak im to ich finančná situácia umožňuje. Veľkosť firmy sama osebe nie je prekážkou pri zavedení dobrovoľného prispievania — administratívny proces uzatvorenia zamestnávateľskej zmluvy s DDS spoločnosťou je rovnaký bez ohľadu na počet zamestnancov, ktorých sa má týkať.

Ak ako zamestnávateľ zvažujete zavedenie príspevkov na DDS pre svojich zamestnancov, alebo ako zamestnanec neviete, či vám táto povinnosť alebo možnosť náleží, rád vám pomôžem sa v tejto téme zorientovať a nastaviť riešenie, ktoré bude fungovať dlhodobo. Viac o dôchodkovom sporení nájdete aj na stránke dôchodok.